Údajne v roku 1984 nemeckí pracovníci plynovodov priviezli sibírske mačky do Berlína a Lipska, a tak položili základný kameň nemeckého chovu. Bývalá NDR hrala v propagácii sibírskych mačiek veľkú úlohu. Pretože dovoz polodlhosrstých mačiek zo západných  krajín bol politicky, organizačne i finančne takmer nemožný, boli tak sibírske mačky pre záujemcov o chov veľmi vítanou náhradou. Prvými registrovanými chovateľmi týchto mačiek boli Betti a Hans Schulzovi z Berlína, ktorí svoj chov založili na mačkách z Leningradu. Zväz záhradkárov a chovateľov drobného zvieratstva (VKSK) uznal sibírsku mačku 1. januára 1987 za samostatné plemeno a vydal i provizórny štandard. Prvé sibírky doviezla do Spojených štátov amerických v roku 1990 Elizabeth Terrell. Ešte toho istého roku odchovala prvé mačiatka na americkom kontinente. TICA ich uznala ako plemeno v roku 1998. Postupne si sibírske mačky prerážali cestu do celej západnej Európy. Dodnes sa chovajú v Nemecku, Francúzsku, v Španielsku, predovšetkým v kluboch organizovaných vo WCF. FIFe ich ako samostatné plemeno uznala v roku 1997.