Dlhosrstá perzská mačka pochádza so všetkou pravdepodobnosťou z tureckých angorských mačiek. Staré typy angor a mačky im podobné boli v stredoveku a na počiatku novoveku rozšírené v Arménsku, Kurdistane, Turecku, v Perzii i Iraku. Boli „sivo žíhané, žltočervené“ a čisto biele. Tento typ sa údajne vyskytoval práve v okolí dnešnej Ankary. Podľa niektorých údajov sa mačky perzské dostali do Talianska a do Francúzska už v roku 1550. Prvý skutočne doložený exemplár priviezol roku 1628 známy taliansky dobrodruh a cestovateľ Pietro dela Valle z perzského Chorásánu. Na konci 19. storočia začali anglickí chovatelia krížiť angory s inými plemenami, čím vznikli mačky robustnejšieho typu s hustejšou a dlhšou srsťou. Do dnešnej extrémnej podoby vyšľachtili perzské mačky americkí chovatelia.