Prvé seriózne zmienky o nórskych lesných mačkách pochádzajú z poloviny šestnásteho storočia, kedy dánsky kňaz Peter Clausson Friis, ktorý prežil väčšinu života v Nórsku, popísal tieto mačky ako menší poddruh rysa. V 30. rokoch 20. storočia si týchto „lesných mačiek“ povšimli nórski chovatelia. Druhá svetová vojna šľachtenie plemena prerušila a plemenársku prácu celkom zničila. Ďalšie snahy o zachovanie a rozmnoženie „národnej nórskej tradície“ pokračovali a vyvrcholili v roku 1972 vypracovaním doterajšieho  štandardu nórskym klubom Norske Rasekattenklubbers Riksforbund (NRR). Norsk skogkatt bola ako plemeno oficiálne uznaná medzinárodnou organizáciou FIFe v roku 1977. V roku 1979 boli prvé exempláre dovezené do Nemecka a USA, do Veľkej Británie v roku 1980, do Francúzska v roku 1982. Severoamerickí chovatelia mačiek pravdepodobne cítili ohrozenie popularity svojich mainských mývalích a novému plemenu sa dlho bránili. Americká CFA uznala nórsku lesnú mačku až v roku 1994.